Basnicky.sk

K zemi už zapadá, jak slnko v kraji
Dotyk už nehľadá ten, čo ho tají
Z prázdneho pohára odtlačky pier
Jej obraz dohára pod prahom dvier

Plamienky skonajú v rozkvete sily
Tak ako ona ju, ste zmzačili
Pod lampou zopár rúk splašene bliká
Roj strachu, miesto múk, zaniká, vzniká

Predbežné pocity postihli dlane
Frázami dobitý zabúdam na ne
Puknuté obrázky zhasnú za stonu
Krvavé od lásky, podľahnú skonu

Stuchlými rakvami, pohrebným stenom
unikám pred vami, šialene, s revom
Pod nechtom praská krv. Napospas davu
hodený budem prv, než stratím hlavu

Na mŕtve struny lak hladovo hľadí
klavíra čierny frak mŕtvejších hladí
Do krbu kostí pár bez vnemu hodím
Zbrázdim si britvou tvár, tak bolesť splodím